Terapia homosexuality: Ex-ex-gay hnutie alebo ako (ne)byť hlúpymi - časť 2.
Pokračovanie časti 1.
Nikto nemusel ex-ex-gay hnutie plánovať a vymýšlať, nie je za ním nijaký lobbing, agenda a propaganda. Je za ním len jediné: skutočné príbehy tisícov ľudí, ich bolesť, sklamanie a hľadanie novej cesty.
1999 Americká asociácia psychologického poradenstva (American Counselling Association) prijala rezolúciu (Action by American Counselling Association Governing Council), v ktorej odmieta postoj, podľa ktorého by homosexualita bola duševnou chorobou a zároveň podporuje také postoje, ktoré napomáhajú šíriť reálne fakty týkajúce sa sexuálnej orientácie. Rovnako odmieta rozvoj “reparatívnej terapie” ako “liečby” homosexuálnych osôb.
V roku 1999 vzniklo aj on-line fórum “Ex-ex-gay služba: Prežili sme liečbu” -“ExExGayMinistry: Surviving the Cure” – http://groups.yahoo.com/group/exexgayministry (funkčná aj v roku 2008). Spája desiatky ex-ex-gayov a dáva im priestor podeliť sa o svoje príbehy, názory a skúsenosti. Možno z nej jedinečne spoznať, čo ex-ex-gay prežili a čo prežívajú, čo ich zranilo, aké sú ich otázky a s čím zápasia.
2000 Ex-gay Jeremy Marks, predchádzajúci dlhoročný prezident EXODUS Europe, opustil EXODUS a jeho združenie “Courage” zmenilo svoje zameranie. Marks a jeho združenie sa tak zaradili medzi ex-ex-gayov a priviedli mnohých ľudí z EXODUSU k prehodnoteniu svojich dovtedajších postojov a presvedčení.
V roku 2000 iný známy a nadmieru angažovaný ex-gay John Paulk, ženatý otec rodiny, aktívny prednášajúci na mnohých ex-gay kampaniach, bol pristihnutý pri flirtovaní v známom gay bare Mr. P's vo Washingtone. Spôsobil nemalý škandál, a hoci sa za svoj “priestupok” ospravedlnil a bol pozbavený všetkých funkcí a postov, ktoré zastával vo viacerých ex-gay združeniach, vyvolal mnohé pochybnosti a diskusiu o dôveryhodnosti a realistickosti ex-gay hnutia. Zaujímavé, že neinformované české vydavateľstvo Křesťanský život, publikovalo v roku 2004 jeho knihu “Láska zvítězila” (“Love won out”) napísanú ešte v roku 1999...
V tom istom roku tiež združenie Human Rights Campaign vydalo publikáciu “Konečne slobodní – príbehy o tom, ako nás láska a sebaprijatie oslobodili z ex-gay hnutia” (“Finally free – personal stories how love and self-acceptance saved us from ex-gay ministries”) . Ide o jedinečnú zbierku príbehov ľudí, ktorí neprezentujú názory, či postoje, ale jednoducho svoje osobné príbehy a svedectvá o svojej ex-ex-gay ceste.
2001 Dr. Robert Spitzer, profesor na Columbia University v New York City, predstavil v máji výsledky svojho výskumu, ktoré neskôr rôzni pravicoví politici, ako aj ex-gay nadšenci, prezentovali značne skreslene, vytrhnuté z kontextu a redukované na optimisticky vyzerajúce čísla. Spitzerova štúdia je však príliš koplexná na to, aby bolo s ňou narábané simplistickým obmedzeným spôsobom. Podľa Spitzerovej štúdie “zmenu dosiahli niektorí jedinci v niektorých ukazovateľoch” . Nie všetci a nie vo všetkých. A dokonca ani nie väčšina. 66% mužov uviedlo, že dosiahli “heterosexuálnu funkčnosť”. Ale iba 17% mužov prehlásilo, že už viac neprežívajú homosexuálnu príťažlivosť. To znamená, že 83% ostalo vo svojom prežívaní naďalej homosexuálnych… Naviac, Spitzer uskutočnil svoj výskum iba na základe telefonických rozhovorov s účastníkmi a tých získal všetkých iba cez ex-gay hnutia a ex-gay inštitút NARTH… Aj preto bola objektívnesť jeho štúdie dosť spochybnená.
V roku 2001 zhodou okolností vyšla v januári aj iná odborná štúdia tiež podrobne venovaná “reparatívnej terapii” “Sexuálna converzná terapia” (“Sexual conversion therapy”) . Autori Ariel Shidlo PhD, Michael Schroeder PsyD a Jack Drescher MD, v nej zozbierali výsledky viacerých výskumov zameraných na ex-gay hnutie, resp. na reparatívnu terapiu a jej mnohé negatívne dôsledky na ľudskú psychiku. V jednom zo svojich následných výskumov, publikovaných v roku 2002 v časopise “Professional Psychology: Research and Practice” Shidlo a Schroeder skúmali skupinu 202 homosexuálov, ktorí prešli “reparatívnou terapiou”. Väčšina účastníkov výskumu – 88% potvrdila, že úsilie o zmenu orientácie u nich nedosiahlo svoj cieľ. Iba 3% uviedli, že dosiahli istý posun k heterosexualite. Mnohí zo zúčastnených sa tiež vyjadrili o negatívnom vplyve svojich pokusov o zmenu. Neskôr, v roku 2006, Jack Drescher MD spolu s Kennethom J. Zuckerom PhD zostavili prácu “Ex gay Research: Analyzing the Spitzer Study and Its Relation to Science Religion, Politics and Culture” , v ktorej sa k štúdii Dr. Spitzera kriticky vyjadrilo takmer 50 odborníkov z oblasti psychológie a psychiatrie.
2002 Známy terapeut a ex-gay Richard Cohen, autor knihy “Oslobodený k homosexualite” (“Coming Out Straight”), zakladateľ “Inštitútu pre uzdravenie” (International Healing Foundation), bol neodvolateľne natrvalo vylúčený z “Americkej asociácie psychologického poradenstva” (American Counseling Association) , pre porušenie až šiestich etických a profesionálnyh princípov Asociácie. Okrem iného Cohen používal označenie “Certifikovaný tréner sexuálnej reorientácie”, pričom si daný “certifikát” vystavil sám a za svoje 4 týždňové “tréningy” bral 1400 dolárov na osobu. Najdiskutabilnejšie boli jeho “dotykové techniky” pri ktorých svojich klientov, v rámci terapie objímal, hladil a inak v nich vzbudzoval zážitok “nesexuálnej intimity”… Neskôr v roku 2005 sa od neho dištancoval aj kresťanský “Národný ústav pre výskum a terapiu homosexuality” (National Association for Research and Therapy of Homosexuality – NARTH) a v roku 2007 aj samotný EXODUS…
Od toho istého roku začala pôsobiť aj internetová stránka http://www.gaychristiansurvivors.com – web-stránka pre tých gay-kresťanov, ktorí pre svoju homosexualitu prežili neprijatie, nepochopenie a zranenie v cirkvi a v kresťanskom spoločenstve.
Rok 2002 bol aj rokom, ktorým otriasli smutné nahromadené škandály v Katolíckej cirkvi. Išlo v prvom rade o mnohé smutné prípady pedofílie, ktorá je jednak trestným činom a jednak hlbokým psychologickým zranením nedospelých a detí. Smutné je i to, že v kresťanskom spoločenstve sa z daných škandálov vinila homosexualita, hoci tá nie je trestným činom a týka sa dospelých jedincov a ich slobodného konania, nie zneužívania maloletých. Ešte smutnejšie je to, ako si pravicoví politici na základe daného skreslenia faktov prihrievali svoju polievočku anti-gay agendy. Začal tak “hon na čarodejnice” a od pedofilných kňazov sa pozornosť odviedla na homosexuálov. Malo to však aspoň vplyv na prehodnotenie ex-gay optimizmu tým, že sa ukázalo, ako mnohí v kresťanskom spoločenstve dokážu nosiť masky a šíriť anti-gay či ex-gay agendu a pritom sami nie sú vyrovnaní s homosexualitou vo svojom vlastnom živote.
2003 Wayne Besen vydal publikáciu “Čokoľvek, len nie heterosexualita – odhalenie škandálov a lží spod masky ex-gay mýtov” (“Anything but straight – Unmasking the Scandals and Lies behind the Ex-Gay Myth” ). Ide o 300 stranovú štúdiu, ktorá detailne rozoberá fakty, správy, udalosti, ktoré potvrdzujú, že ex-gay hnutie viac hlása než realizuje svoje nádeje na “uzdravenie” homosexuálov. Pritom neostáva na rovine teoretických diskusií, ale odhaľuje fakty, o ktorých už ex-gay hnutie tak veľmi nahlas nehovorí.
V tom istom roku iný známy ex-gay Michael Johnston, predseda aktivity “Deň oslobodenia z homosexuality” (“National Coming Out of Homosexuality Day”) , zakladateľ ex-gay združenia “Kerusso Ministries”, spolutvorca ex-gay filmu “Nie je to gay” (“It's Not Gay”) propagovaného “Americkým združením za rodinu” (American Family Association) bol usvedčený z gay aktivity ako aj z brania drog, a to práve počas jednej zo svojich ex-gay kampaní. Pritom svojich partnerov nevaroval, že je HIV pozitívny, za čo musí čeliť aj trestnému stíhaniu.
V roku 2003 Peterson Toscano začal otvorene pôsobiť ako ex-ex-gay, keď uviedol svoju divadelnú hru pre jedného herca “Čas strávený v útulku pre liečiacich sa gayov” (“Doin' Time in the Homo No Mo Halfway House”) Ide o satiru, pri ktorej Toscano vychádza z vlastnej skúsenosti svojej neúspešnej liečby homosexuality počas dvojročného pobytu v “azylovom dome” pre ex-gayov v združení “Love in Action” . Svoju hru predvádza v rôznych miestach v USA a vždy má dosť divákov a následných ohlasov ľudí, ktorí majú podobnú skúsenosť.
2004 Kresťanský pravicový kongresman Ed Schrock bol odhalený ako homosexuál pri vyhľadávanií gay kontaktov a anonymných gay stretnutí. Následne sa vzdal svojej kandidatúry a politických funkcií. Pritom ide o politika, ktorý sa stal známy svojím anti-gay postojom. Aktívne sa snažil realizovať kresťanskú politickú agendu a až takmer agresívne sa angažoval v zabráneniu homosexuálnym partnerstvám a akceptácii homosexuálov v armáde USA.
V roku 2004 aj predseda hnutia EXODUS International Alan Chambers vrhol pochybnosti na skutočnú agendu ex-gay aktivity. Zaslal list samotnému prezidentovi George W. Bushovi, v ktorom ho uisťoval o tom, aké vhodné a užitočné by bolo jeho osobné stretnutie s predstaviteľmi ex-gay hnutia. Chambers sa tiež aktívne angažoval v ďaľších aktivitách a skupinách pravicového lobbingu za politiku “rodinných hodnôt” a proti homosexuálnym partnerstvám.
Vo svojom liste si dovolil nekriticky tvrdiť, že <>i “stovky tisícov mužov a žien sa pre túto zmenu rozhodli a dosiahli ju” … Zverejnenie listu vyvolalo pobúrenie ako pre jeho obsah, tak už i pre samotný fakt, že ex-gay hnutie sa vo svojich aktivitách akosi príliš sústredilo nie na pastoračnú prácu, ale na pravicovú anti-gay agendu a politický lobbing.
V roku 2004 bol tiež na DVD uvedený dokumentárny film “Jeden Boží ľud – Náboženské pravicové strany a ich krížová výprava za liečbu homosexuálov” – “One nation under God – The Religious Right and Their Crusade to Cure Gay People in America” (First Run Features,1993, DVD 2004). Ide hlavne o príbeh, v ktorom zakladatelia EXODUSU, ktorí EXODUS opustili, Michael Bussee a jeho partner Gary Cooper, hovoria o svojej ex-ex-gay skúsenosti a porovnávajú ju s inými príbehmi z ex-gay hnutia.
V tom istom roku vyšla aj veľmi úspešná kniha bývalého evanjelikálneho pastora a kazateľa Anthony Venn-Browna “Celoživotné odúčanie – coming out z cirkvi – “A Life of Unlearning – Coming Out of the Church – One Man’s Struggle”, v ktorej opisuje svoj vyše 20-ročný zápas o potlačenie homosexuality prácou pre cirkev a manželstvom, ktorý napokon skončil verejným coming-outom.
2005 Živý verejný ohlas vyvolal príbeh 16-ročného homosexuálneho Zacha Starka, ktorého rodičia prinútili proti jeho vôli k pobytovému ex-gay programu pre “liečbu” homosexuality v rámci združenia “Love in Action” . Z tej príležitosti aj jeden z bývalých zakladateľov “Love in Action” , John Evans, ktorý zanechal ex-gay hnutie, potom, čo jeden u nich neúspešne liečený homosexuál spáchal samovraždu, adresoval predstaviteľom “Love in Action” list, v ktorom uviedol: “Za posledných 30 rokov, odkedy som opustil ex-gay hnutie, som videl príliš veľa rozbitých životov, primnoho depresie, a aj samovraždy medzi tými, čo sa obrátili na ex-gay hnutie”…
V roku 2005 bol uvedený aj film “Ryba nelieta” – “Fish cant’fly” (TJ Murray Video, 2005), ktoré je celé zamerané na zdokumentovanie smutných ex-ex-gay príbehov ľudí, ktorí dúfali v “uzdravenie” z homosexuality, investovali v jeho dosiahnutie všetko, čo mohli, a jediné čo našli bol smútok, strata času a energie, a sklamanie.
V tom istom roku sa so značnými ťažkosťami podarilo zorganizovať poslednú konfrenciu EXODUS Europe. O rok neskôr európsky EXODUS prestal existovať. Niektoré európske ex-gay združenia zanikli, iné prechádzali podstatnou vnútornou zmenou. Nedokázali sa viac stotožniť s americkým pretrvávajúcim hlásaním “zmeny”, s prepojením s politickým lobbingom, s militantným naladením voči gay-komunite. Napr. Martin Hallet z anglického True Freedom Trust dlhodobo naliehal na umiernenosť, realistickosť vzhľadom na “zmenu” a načúvanie tým, čo sa sklamali v ex-gay hnutí.
Začiatkom roku 2008 sa ex-gay združenia v Európe zjednotili do novej organizácie Live in Christ (http://www.liveinchrist.eu). Hoci ostávajú na ex-gay pozícii, vo svojich cieľoch udávajú, že „nechcú prezentovať ani zjednodušené ani lacné odpovede na takú komplexnú otázku, akou je homosexualita...“
2006 Ted Haggard, známy evanjelikálny kazateľ, prezident “Národneho združenia evanjelikálnych cirkví“ (National Association of Evangelicals), zakladateľ “Asociácie živých cirkví” (Association of Life-Giving Churches) a pastor a zakladateľ “Cirkvi nového života” (New Life Church) v Colorade bol usvedčený z dlhodobého využívania služieb homosexuálneho prostitúta. Po prvotnom odmietaní obvinenia svoju “chybu” priznal, odstúpil zo všetkých cirkevných funkcií a nastúpil “terapiu” v rámci kresťanskej pastoračnej služby… Vyvolal tým nemalý rozruch a sklamanie v širokej kresťanskej verejnosti v USA. Haggard, ženatý otec niekoľkých detí, bol totiž známy častými moralistickými anti-gay výpadmi vo svojich kazateľských vystúpeniach.
V tom istom roku mal premiéru aj film “Ohavnosť” – “Abomination” (Association of Gay&Lesbian Psychiatrists, 2006), ako aj film “Boh a Gay-komunita: Preklenúť priepasť” – “God and Gays: Bridging the Gap” (Zernus Productions, 2006), oba mapujúce vzťah kresťanskej komunity ku komunite homosexuálnej, pričom majú slovo viaceré ex-ex-gay osobnosti ako Mel White, Darlene Bogle, Mary Lou Wallner a ďaľší ľudia a ich príbehy o pokusoch o “reparatívnu terapiu”.
2007 Peterson Toscano s Christine Bakke spustili ex-ex-gay web-stránku – “On-line komunitu pre tých, ktorým sa podarilo prežiť ex-gay skúsenosť” – “On-line community for those who have survived ex-gay experiences” – http://www.beyondexgay.com/ a zverejnili na nej príbehy sklamaných bývalých ex-gayov.
Na podnet združenia „Beyondexgay“ sa 29.6.-1.7. 2007 v Irvine, v Kalifornii konala aj prvá ex-ex-gay konferencia, pod heslom „Napraviť škody, upevniť životy“ („Undoing the Damage, Affirming our Lives Together“) . Zúčastnilo sa jej vyše 100 ľudí z USA i zo zahraničia.
Pri tej príležitosti aj bývalí predstavitelia ex-gay hnutia, Michael Bussee, Jeremy Marks, Darlen Bogle atď., sa verejne ospravedlnili za svoju ex-gay aktivitu a vyjadrili ľútosť nad svojím mylným chápaním homosexuality a jej uzdravenia.
V roku 2007 sa žiaľ prevalil aj ďaľší škandál s ex-gay predstaviteľom. Christopher Austin, ktorý viedol prednášky aj pre ex-gay “výskumný ústav” NARTH (National Association for Research and Therapy of Homosexuality), bol odsúdený súdom v Dallase na 10 rokov väzenia na základe obvinení zo sexuálneho obťažovania a zneužívania svojej terapeutickej praxe v rámci ex-gay programu “Obnova” (“Renew”), ktorý viedol v “Kristovej cirkvi” (“Church of Christ”) v Irvingu, v Texase. Neskôr súd svoj výrok znížil na 7 rokov podmienečne. Viacerí z jeho klientov svedčili o zvláštnych spôsoboch “dotykovej terapie”, ktorá údajne viedla až k sexuálnemu kontaktu a to všetko v rámci terapie zameranej na liečbu homosexuality…
V tom istom roku predstavili aj film “Lebo tak mi to vraví Biblia” – “For the Bible Tells Me So” (First Run Features, 2007), opäť zameraný na vzťah kresťanskej komunity a zvlášť kresťanských rodín k realite homosexuality u svojich dospelých detí.
2008 Peterson Toscano zo združenia „Beyondexgay“ pripravuje zverejniť svoje skúsenosti z rokov strávených snahou o liečbu svojej homosexuality v knihe “Čas strávený v útulku pre liečiacich sa gayov – ako som prežil ex-gay hnutie” (“Doin’ Time in the Homo No Mo Halfway House--How I Survived the Ex-Gay Movement”)
Na rok 2008 sa pripravujú aj zaujímavé dokumentárne filmy. “Takto vyzerá aktívna láska” – “This is What Love in Action Looks Like” (Sawed-Off Collaboratory Productions) dokumentuje príbeh Zacha Starka z roku 2005, jeho nútenú účasť na ex-gay programe, ako aj skúsenosti ďaľších ľudí s pôsobením ex-gay združenia “Love in Action” . Film “Pre túto dobu” – “For Such a Time as This” (Hope Unlimited Production) sa snaží zdokumentovať súčasnú situáciu ohľadom vzťahu kresťanstva a gay komunity, evanjelikálnych cirkví a homosexuálnych ľudí, tých, čo hlásajú “uzdravenie” z homosexuality a tých čo to “uzdravenie nedosiahli”.
V roku 2008 tak pribudnú dva ďaľšie filmy o pozadí ex-gay hnutia a bolestivého vzťahu medzi kresťanskou, a vôbec náboženskou spoločnosťou a gay-komunitou. Len za posledných 5 rokov vznikol už celý rad dokumentárnych filmov k danej téme, tiež prístupných na DVD: Trembling Before Gd – The Hidden Lives of Gay and Lesbian Orthodox and Hassidic Jews (First Run Features, Sandi Simcha DuBowski, 2001), Family Fundamentals (DeepFocus Productions Inc., 2002), Tying the Knot (1,049 Films, 2003) I Can't Marry You (FYI Productions, 2003), One nation under God – The Religious Right and Their Crusade to Cure Gay People in America (First Run Features,1993, DVD 2004), Saints and Sinners (Persona Films, 2004) Fish cant’fly (TJ Murray Video, 2005), God and Gays: Bridging the Gap (Zernus Productions, 2006), Abomination (Association of Gay&Lesbian Psychiatrists, 2006), For the Bible Tells Me So (First Run Features, 2007).
Čo sa týka kníh s tematikou homosexuality a kresťanstva, už len v angličtine je možné nájsť ich mnoho desiatok. Stačí tu spomenúť len tie, vydané v posledných rokoch a týkajúce sa priamo negatívnych skúseností s ex-gay hnutím či reparatívnou terapiou: Sexual Conversion Therapy: Ethical, Clinical, and Research Perspectives, (Ariel Shidlo PhD, Michael Schroeder PsyD a Jack Drescher MD, 2001), Anything But Straight: Unmasking the Scandals and Lies Behind the Ex-gay Myth (Wayne R.Besen, 2003), My Egypt: Why I Left the Ex-gay Movement (Ben Tousey, 2006), Be Not Deceived: The Sacred and Sexual Struggles of Gay and Ex-gay Christian Men (Michelle Wolkomir, 2006), Straight to Jesus: Sexual and Christian Conversions in the Ex-gay Movement (Tanya Erzen, 2006), Ex gay Research: Analyzing the Spitzer Study and Its Relation to Science Religion, Politics and Culture, (Jack Drescher MD, Kenneth J. Zucker PhD, 2006), A Christian Lesbian Journey: A Continuation of Long Road to Love (Darlene Bogle, 2007).
Z vzššie uvedeného prehľadu môžeme aspoň stručne vidieť, ako sa postupne spontánne vyvíjalo ex-ex-gay hnutie. V podstate od sklamania ku sklamaniu. Jednak k tomu sklamaniu prispievali predstavitelia cirkví, kresťanskí politici a ex-gay osobnosti, keď sa toľkokrát ukázalo, ako neraz dokážu žiť dvojtvárny život pod maskami a pretvárkou. A jednak išlo o sklamanie falošných nádejí na “uzdravenie” homosexuality, ktoré sa slovami presvedčivo hlásali, no už o to menej aj v praxi nap?ňali.
Nikto nemusel ex-ex-gay hnutie plánovať a vymýšlať, nie je za ním nijaký lobbing, agenda a propaganda. Je za ním len jediné: skutočné príbehy tisícov ľudí, ich bolesť, sklamanie a hľadanie novej cesty.
Duchovné znásilnenie
V čom ale presnejšie spočíva bolesť či ujma, ktorú spôsobujú ex-gay snaženia, prehlásenia, terapie a “uzdravovavcie” aktivity? Tu ani ex-ex-gay strana nechce byť úzkoprso jednostranná, aj ex-ex-gay ľudia pripomínajú, že v ex-gay hnutí sa stretli aj s pozitívami, ako je priateľstvo, solidarita, spoluúčasť, záujem a starostlivosť druhých, pozornosť, empatia, dobrý úmysel. No ani to pozitívne len tak neprelieči a neodstráni negatívnu skúsenosť.
Scott Harrison, ktorý opustil ex-gay hnutie v roku 1990, sa v ňom začal angažovať už v roku 1982 vo “Vineyard Christian Fellowship” v San Pedro v Kalifornii. Najskôr mal veľkú nádej vo svoje postupné “uzdravenie” a čoskoro sa z neho stal aj jeden z lídrov hnutia. No keď ani po rokoch jeho homosexuálne sklony nemizli, rozhodli sa predstavitelia jeho cirkvi podrobiť ho exorcizmu, aby z neho vyhnali “démona” homosexuality… Exorcizmus trval vyše troch hodín, ako Harrison opisuje, vo veľkej skupine modliacich sa, v dramatickom, napätom ovzduší. “Ku koncu exorcizmu som bol od vyčerpania celkom spotený, prežíval som hanbu, nepochopenie, úzkosť a strach… Zanechalo to vo mne hlboké vnútorné zranenie. Skutočne, zažil som vtedy to, čo môžem nazvať akoby duchovné znásilnenie…” (Zdroj: http://www.splcenter.org/intel/intelreport/article.jsp?aid=847)
Samozrejme, v uvedenom prípade išlo o značnú krajnosť. Negatívne ovocie ex-gay snaženia však nemusí byť až take extrémne, môže sa prejavovať len pomaly, postupne a omnoho subtílnejšie. Peterson Toscano vo svojom článku “Ex-gay škody – dovoľte, nech vám ich predstavím” (Ex-Gay Harm--Let Me Count the Ways, http://www.beyondexgay.com) opisuje viaceré formy ujmy, škody, akú môže postupne priniesť ex-gay úsilie.
“Za posledných 5 rokov som bol v kontakte s viac ako 1000 ex-ex-gaymi. Ide o ľudí, ktorí sa snažili ísť ex-gay cestou, či už sami alebo častejšie za pomoci terapeutov, pastorov a rôznych ex-gay programov. Usilovali sa zmeniť či potlačiť svoju sexuálnu orientáciu a pritom sa nazývali ex-gaymi alebo jednoducho sa označovali ako tí, čo zápasia.
Prostredníctvom ich príbehov a aj cez moju vlastnú cestu som začínal chápať, ako rôznorodo môžu byť zranení svojou ex-gay skúsenosťou. Mnohí z nás na tej ceste získali aj isté pozitíva, ale vo väčšine prípadov ujma prevážila nad prínosom.
Viem, že ex-gay hnutie nie je jediné zodpovedné za danú ujmu. Cirkev zameraná proti homosexuálom a homofóbna spoločnosť a často aj vlastná rodina dokážu spôsobiť mnoho bolesti. Ale ex-gay hnutie prehlbuje túto bolesť tým, že ponúka nádej na zmenu a oslobodenie. Ex-gay programy vedú často úprimní a obetaví ľudia, a keď nás takíto pastori a terapeuti povzbudzovali, uverili sme im a dlho sme vyvíjali nátlak na seba samých, než sme si uvedomili, že to neprináša sľúbené výsledky.”
Úplná sebanenávisť
Aj samotné ex-gay hnutie vo svojom mnohoročnom vývoji prežilo “zmenu v pohľade na zmenu”. Dnes už ani predstavitelia organizácie EXODUS netvrdia všetci a jednoznačne, že zmena na heterosexualitu je všeobecne a úplne možná. Vo svojom učení dnes aj EXODUS prehlasuje, že podstatou “zmeny” nemusí byť heterosexualita ale “svätosť”. K tomu však Toscano vraví nasledovné:
‘‘Protikladom homosexuality nie je heterosexualita, ale svätosť. Ako často som počul túto mantru ‘homosexualita verzus svätosť’. (Ide o článok ex-gay viery alebo je to omamná opakovaná téma, ktorá má vyvolať zahanbenie a strach?) V mnohom je dané tvrdenie škodlivejšie a zraňujúcejšie než hlásanie falošných nádejí o tom že ‘zmena je možná’ (I keď podobné výroky EXODUS dodnes vo svojej reklame používa). Daný výrok totiž inými slovami vraví, že všetko, čo sa týka homosexuality je potom nesväté, nečisté, oplzlé, nemorálne, zlé a démonické – prosto protiklad všetkého, čo je sväté. To som o homosexualite počúval dokola už od detstva, či už na ihrisku, v médiách alebo v cirkvi. (…)
V skutočnosti ale, čím viac som sa snažil sledovať to, o čom som si myslel, že bola Božia cesta bez homosexuality, tým úpornejším bol môj zápas a tým viac a stále hlbšie som upadal do toho, čo som považoval za hriech. (…)
Jednoducho som celkom poprel svoju prirodzenosť. Túžba po vzťahu s osobou rovnakého pohlavia bola vo mne od najranejšieho detstva. Pokúšal som sa zbaviť sa jej, vydať ju Bohu, vyliečiť sa z nej, ovládnuť ju a napokon celkom ju poprieť a pribiť na kríž. Ukrižoval som sa s Kristom a denne som zomieral. Problém je, že som nezomieral hriechu. Naopak, to čo som považoval za hriešne vo svojom živote, teda moje homosexuálne cítenie, iba naberalo na sile a ohlasovalo sa s čoraz väčšou energiou, ktorú som nedokázal odstrániť. Ja sám som však denne zomieral, po kúskoch, moja osobnosť a môj život hynuli.
Potom, jedného dňa, som sa zobudil a pozorne som sa zahľadel na svoj život. Niesol som na pleciach úžasné bremeno depresie, napätia, sebanenávisti a vyčerpania. (…)
Ex-gay proces zo mňa urobil napätú, úzkostlivú, frustrovanú bytosť bez radosti, ktorá sa napriek hodinám dennej modlitby a biblickému štúdiu čoraz viac vzďalovala od Boha. (…)
Ale keďže túžbu po vzťahu s osobou rovnakého pohlavia som chápal ako démonickú, zlú, nezdravú a nenormálnu, stále som sa usiloval zbaviť sa jej, odstrániť ju. Najskôr som sa usiloval o zázračnú zmenu na heterosexuála. Keď som pochopil, že to nie je až také jednoduché, snažil som sa aspoň umlčať a potlačiť svoje city. A neustále som prosil Boha, aby mi umožnil odstrániť seba samého…
Napokon som dosiahol úplnú sebanenávisť. Hanbil som sa sám pred sebou a následne som o to viac padal tak, že som sa musel hanbiť...
Zmena na heterosexualitu pre mňa nebola možná a nebola ani nutná. Potlačenie mojej homosexuality tiež nebolo úspešné, aj keď som sa o to pokúšal ako o obetu pre Boha.
Ale to úsilie o zmenu a potlačenie mojej sexuality ma stálo príliš veľa. Zaiste, niečomu som sa pritom aj naučil, ale v konečnom dôsledku mi ten proces priniesol väčšiu ujmu ako úžitok.”
Väčšia ujma ako úžitok
Peterson Toscano, Barry James Moore (http://www.beyondexgay.com, http://bj-moore.home.att.net), ako aj iní ex-ex-gay vymenovávajú konkrétne spôsoby, akými sa negatívny účinok ex-gay procesu môže prejaviť v živote ľudí:
“Ex-gay skúsenosť nám môže spôsobiť ujmu, zranenie, vo viacerých oblastiach.
* Zranenie v emocionálnej rovine.
Prejavuje sa pocitmi hanby, strachom, napätím, sklamaním, vyčerpanosťou a prežívaním neprijatia.
Bol som sedeniami so psychológom taký vyčerpaný a taký zranený stratou priateľov, že som sa necítil byť schopný nikomu dôverovať alebo nadväzovať vôbec nejaké vzťahy.
* Zranenie v psychologicej oblasti.
Dôsledkom je depresia v rôznej forme, suicidálne tendencie, post-traumatický stres a v niektorých prípadoch až psychotické zrútenie sa.
Keď som nebol úspešný v ex-gay skupine, začal som mať veľmi samovražedné myšlienky a postupne, keď mi psychiater diagnostikoval hlbokú depresiu a stratu nádeje, som sa dostal až do práceneschopnosti.
* Zranenie v duchovnej rovine.
Môže sa prejavovať chronickou beznádejnosťou, strachom z Boha, stratou spoločenstva viery a aj stratou viery samotnej. Tiež môže zah?ňať stratu dôvery v duchovných vedúcich. A hlavne vytvára prežívanie narušenej duchovnej integrity, rozpoltenosti, spirituálnej rozdvojenosti pod vplyvom neustále komunikovaného posolstva: Nemôžeš byť homosexuálny kresťan...
Keď som videl, že niet riešenia pre moju homosexualitu, začal som sa pýtať či Boh vôbec existuje. Ak sa Boh o mňa nestará a neuzdravuje ma z mojej homosexuality, tak potom alebo nie je milujúci alebo nie je vôbec... Neskôr som aj našiel cirkev, kde som si myslel, že budem prijatý, ale keď ostatní začali na mňa pôsobiť manipulatívnym tlakom, nemohol som inak, než cirkev celkom opustiť. Po desiatich rokoch som napokon zažil obnovu viery v Boha, ale nie dôvery v cirkevných kazateľov...
* Zranenie v oblasti vzťahov.
Vznikajú hlavne v dôsledku straty či narušenia vzťahov s rodičmi, ktorí si myslia, že zmena je možná a nutná, a tak nedokážu prijať svoje deti, ak sa oni nerozhodnú pre ex-gay cestu. Ex-gay učenie tiež hlása, že homosexualita vzniká z nedostatočného vzťahu rodičov k dieťaťu, a tak sa rodičia obviňujú, prežívajú bolesť a hanbu a vyniká tak napätie v ich vzťahu k deťom.
Rovnako často veľmi trpí partner opačného pohlavia, ak sa ex-gay rozhodol pre heterosexuálne manželstvo či partnerstvo vo viere, že zmena je možná. Neraz je výsledkom rozvod a bolestná strata pre partnera, pre nás a druhých, často aj deti. Zranený môže však byť neskôr aj vzťah s partnerom rovnakého pohlavia, kvôli vnútorným blokom, hanbe a strachu, ktoré v nás zakorenilo ex-gay hnutie.
Narušené môžu byť aj naše priateľstvá, pretože ex-gay hnutie nás učí nedôverovať blízkym vzťahom z obavy z citovej závislosti a romantického vzťahu. Mnoho priateľstiev sme neraz sami prestali rozvíjať, lebo sme sa obávali ich negatívneho vplyvu na našu ex-gay cestu. A zasa neskôr sme zažili neprijatie a vlastne iba podmienečné priateľstvo – keď sme sa už viac nestotožňovali s ex-gay cestou, naši dovtedajší priatelia sa odrazu odmlčali...
V ex-gay hnutí mi povedali, že korene mojej homosexuality sú spôsobené postojom mojich rodičov. Už aj tak som dosť trpel postojom spoločnosti a cirkvi, a myšlienka na škodlivý postoj mojich rodičov mi spôsobovala nesmiernu bolesť. Prerušil som kvôli tomu všetky vzťahy s rodinou a dokonca som roztrhal aj všetky ich fotografie... Moje krehké manželstvo sa napokon rozpadlo, potom ako som bol vyhodený z ex-gay skupiny, keď som priznal zaľúbenosť do jedného z jej členov... Stratil som všetkých priateľov v cirkvi a nedokázal som si nájsť nových priateľov...
* Finančná ujma.
?udia utrácali stovky dolárov, až tisíce a desaťtisíce dolárov na psychológov a reparatívnu terapiu, na ex-gay semináre, knihy a nahrávky kázní. A naopak, neraz rodičia odmietli prispieť dieťaťu na štúdium alebo aj na základné potreby, ak dieťa nesúhlasilo s ex-gay liečbou.
* Ujma v oblasti profesijnej.
Niektorí ľudia dokonca opustili svoju profesiu, len aby sa vyhli “miestam nebezpečným” pre ex-gaya. Iní prerušili štúdium či zanechali zamestnanie, aby sa mohli zúčastniť dlhšieho ex-gay programu.
Moja depresia a dlhodobá práceneschopnosť spôsobili nedôveru môjho zamestnávateľa. Najskôr mi nedovolil vrátiť sa do práce, potom mi odmietal dať akúkoľvek zmysluplnú prácu a neskôr ma z práce celkom prepustil.
* Ujma na rovine fyzického zdravia.
Mnohé zdravotné problémy sa objavia v dôsledku depresie, úzkosti, stáleho napätia a stresu, ako sú chronické bolesti chrbta, kožné problémy a iné psychosomatické ťažkosti.
* Zranenie na rovine sexuality.
Mnohí ľudia, ktorí nikdy nemali sexuálny kontakt, cez ex-gay učenie získali predstavu o homosexuálnom správaní ako o návykovom, závislom, rizikovom alebo aj trestne postihnuteľnom, ako o niečom, za čo sa možno iba nenávidieť a hanbiť.
Cez ex-gay terapie a svedectvá sa šíri iba negatívny obraz o sexuálnom vyjadrení vzťahu dvoch osôb rovnakého pohlavia, čo aj po opustení ex-gay cesty môže zanechať následky vnútorných blokov a nezdravých postojov.
A naopak, ja som sa v ex-gay skupine dozvedal aj nechtiac viac o tom, ako praktizovať gay-sex, než o tom ako prekonať svoje sexuálne potreby. Bez toho aby som chcel som sa dozvedal, ako a kde sa dá stretnúť partnera k sexu, kde sú sex-shopy, gay-bary a gay-kníhkupectvá...
* Narušenie celkového rozvoja.
Mnohí z nás prežili akoby pozastavenie, paralýzu v oblasti celkového rozvoja osobnosti. Celú svoju bytosť sme zamerali iba na ex-gay hnutie, ex-gay skúsenosť a úsilie a ostatné ostávalo bokom. Akoby sme prestali žiť svoj život a vložili celú svoju energiu iba do ex-gay procesu, čím sa zablokoval náš osobný celkový rast a vitálny rozvoj.
A hlavne som stratil veľmi veľa rokov. Stala sa zo mňa chodiaca m?tvola, zombia.
Prestal som žiť; všetku energiu som zameral iba na “prekonanie” a “preliečenie”, čím som úplne oklieštil svoj rast v iných oblastiach...
Doteraz sa snažím dostať sa zo všetkej tej straty. Nemám už skutočných priateľov. Nenachádzam miesto v cirkvi. Bojím sa kresťanov. Bojím sa aj gayov, mám strach, že im nepôjde o mňa, ale iba o sex. Nemám oporu a neviem o nikom, komu by na mne záležalo. Moja viera v Boha je pre mňa stále vrcholne dôležitá, ale neviem nájsť kresťanov (ani homosexuálnych ani heterosexuálnych), ktorí by ma prijímali s láskou takého, aký som...”
pokračovanie v časti 3.
Súvisiace články:
Terapia homosexuality: Ex-ex-gay hnutie alebo ako (ne)byť hlúpymi - časť 3. (09.03.2008)
Terapia homosexuality: Ex-ex-gay hnutie alebo ako (ne)byť hlúpymi - časť 1. (09.03.2008)
Terapia homosexuality: Ex-ex-gay hnutie alebo ako (ne)byť hlúpymi - časť 3. (09.03.2008)
Terapia homosexuality: Ex-ex-gay hnutie alebo ako (ne)byť hlúpymi - časť 1. (09.03.2008)